Gotické katedrály a kostoly v Paríži

Stredovekí stavitelia v okolí Paríža postupne zahájili a realizovali výstavbu niekoľkých výnimočných katedrál. V tejto kapitole najprv podávame základné informácie o dobe vzniku týchto stavieb a  potom i o niektorých výnimočných kvalitách a hodnotách jednotlivých stavieb a v niektorých prípadoch i o výnimočných momentoch s nimi spojených.

Katedrály sme sa usilovali zoradiť chronologicky s ohľadom na obdobie zahájenia stavby, prípadne na v stavbe prevládajúcu etapu vývoja gotického slohu. V druhej časti kapitoly sa zaoberáme už podrobnejšie popisom katedrály Notre Dame - azda najslávnejšej gotickej katedrály v Paríži.

Stručný prehľad gotických katedrál a kostolov s prvkami gotiky v oblasti Paríža

    Saint-Denis

Basilique Saint-Denis alebo aj Bazilika svätého Denisa bola vybudovaná v rokoch 1137 – 1281 v štýle rannej gotiky. Táto stavba sa stala akýmsi vzorom pre európske gotické umenie, pretože práve tu sa po prvý raz objavila gotická architektúra a to v predlodí (vysvätené bolo v roku 1144), kde bola klenba nad lomeným krížením systematicky spätá s využitím lomeného oblúka. Rekonštruovaná bola na podnet opáta Sugera.

Od doby Merovejovcov sa tu pochovávali francúzsky panovníci.

    Sainte-Chapelle

Saint-Chapelle alebo aj Svätú Kaplnku dal postaviť v roku 1248 Ľudovít IX., aby v nej uschoval údajnú Kristovu korunu. Je vybudovaná v štýle rannej gotiky. 

Kaplnka je považovaná za jeden z najväčších architektonických výtvorov západného sveta. V stredoveku ju dokonca prirovnávali k „bráne do nebies“, práve kvôli svetelnej žiare, ktorú vytvára pätnásť okien z farebného skla.

Najvýnimočnejšou časťou kaplnky je Horná kaplnka, kde sa nachádzajú okná zobrazujúce výjavy zo Starého i Nového zákona. Sú akousi obrázkovou bibliou. Celkovo ich je šestnásť.

    St-Germain l´Auxerrois

St-Germain l´Auxerrois je kostol, ktorého prestavba v gotickom štýle bola dokončená koncom 13. storočia. Je prestavaný v štýle vrcholnej gotiky. Aj napriek mnohým prestavbám patrí dodnes k skvostom gotickej architektúry.

Tento kostol je tesne spätý s mnohými významnými historickými udalosťami, ako napríklad s Bartolomejskou nocou, známou aj ako Parížska krvavá svadba (konala sa v noci z 23. na 24. Augusta 1572). Za zvuku jeho zvonov boli zavraždení tisíce francúzskych protestantov, hugenotov, ktorých do Paríža prilákala práve kráľovská svadba.

Medzi jej najväčšie poklady kostola patrí socha St. Germaina – sv. Vincenta.

    St-Merry

Aj keď história tohto kostola siaha až do 7. storočia, stavba tohto kostola bola dokončená až v roku 1552. Je postavený v slohu vrcholnej francúzskej gotiky.

Bol to bohatý kostol lombardských konzervatívcov, ktorých meno nesie blízka ulica Rue des Lombards.

     St-Séverin

Kostol St-Séverin bol dokončený začiatkom 16. storočia. Prevažná časť kostola bola postavená v štýle vrcholnej gotiky. Je to jeden z najkrajších kostolov Paríža. V roku 1684 prijala La Grande Mademoiselle, sesternica Ľudovíta XIV., tento kostol za svoj a nechala ho zmodernizovať.

Pozoruhodná je najmä dvojitá kruhová galéria okolo oltárového priestoru.

    Sainte-Clotilde

Sainte-Clotilde je kostol zo 40. rokoch 19. storočia, prvý svojho druhu v Paríži. Nie je to gotický kostol v pravom slova zmysle. Je postavený v štýle neogotiky a je dielom architekta nemeckého pôvodu – Françoisom Christianom Gaua. Je dobrým príkladom návratu ku gotike.

Pozoruhodný je najmä svojou dvojicou veží.

Chrám Matky Božej v Paríži – exteriér a interiér katedrály v historickom kontexte

 

„ Chrám Matky božej v Paríži je bezpochyby ešte dnes stavba veľkolepá a nádherná“

„Na tvári tejto starej kráľovnej našich katedrál sa vedľa vrásky vždy nájde i jazva. Tempus edax, homo edactior; toto by som najradšej preložil takto: Čas je slepý, človek je hlúpy.“ 

V. Hugo – z románu Chrám Matky božej v Paríži (I)

            Výstavba katedrály

 

Gotická katedrála Notre-Dame de Paris alebo aj Chrám Matky Božej v Paríži je jednou z najznámejších dominánt Paríža. Majestátne sa vypína na Ile de la Cité, kolíske mesta. Stavba je považovaná za najkrajšiu ukážku stredovekého staviteľstva v meste. Stojí na mieste, ktoré dvetisíc rokov slúži náboženským kultom. Pôvodne tu stála gallo – rímska svätyňa (Jupiterov chrám), neskôr ranno kresťanská bazilika a románsky kostol.

Základný kameň pre výstavbu katedrály položil v roku 1163 pápež Alexander III. Od tej doby sa tu po celých 170 rokov lopotili zástupy gotických architektov a stredovekých remeselníkov a tromi hlavnými vchodmi pod impozantnými vežami prešlo množstvo slávnych umelcov.

V roku svojho dokončenia (v roku 1330) bola katedrála 130 metrov dlhá a mala oporný systém, priestrannú priečnu loď, hlboký chór a 69 metrov vysoké veže.

    Zásadné momenty v histórii

Katedrála si vytrpela svoje počas kráľovskej aj revolučnej vlády. Ľudovít XIV., kráľ Slnko a Ľudovít XV. uskutočnili koncom 17. storočia viacero modernistických prestavieb, pri ktorých sa zničili hrobky a nahradili vzácne vitráže gotických okien. Ušetrené bolo iba severné a južné rozetové okno.

O storočie neskôr bola katedrála vystavená vandalizmu a krádežiam, padla za obeť Francúzskej revolúcií (1793). Revolucionári ju premenovali na Chrám rozumu, sochy Panny Márie nahradila na viacerých miestach socha Dámy slobody a mnoho ďalších pokladov a sôch bolo zničených a vyplienených. Katedrálu využívali aj ako sklad potravín.

V polovici 19. storočia sa začalo s rekonštrukciou. Podnet na ňu dal vtedy len dvadsaťosemročný francúzsky spisovateľ Viktor Hugo, ktorý dej svojho slávneho románu Chrám matky Božej v Paríži umiestnil práve do katedrály Notre-Dame de Paris. Vďaka úspechu Hugovho románu sa o osud katedrály začala zaujímať verejnosť a na jej záchranu sa usporiadala verejná zbierka.

Hlavným architektom rekonštrukcie sa stal Eugen Viollete-le-Duc. Opravy trvali dvadsaťtri rokov, no aj napriek tomu bola katedrála v roku 1871 opäť v ohrození, keďže povstalci Parížskej komúny ju takmer podpálili.

Od roku 1991 prebiehala ďalšia rekonštrukcia.

    Exteriér a fasády

Notre-Dame je päťloďová bazilika s krátkou priečnou loďou, s trojportálovým priečelím a dvomi vežami. Hlavná fasáda s vchodom do katedrály je otočená na priestranstvo Place du Parvis a je ozdobená tromi portálmi s rozdielnou šírkou a výškou.

V južnom krídle katedrály je pozoruhodný portál svätého Štefana, ktorý je po sochárskej stránke najbohatší portál katedrály. Portál zobrazuje život a ukameňovanie svätého Štefana, ktorému bol zasvätený kostol nachádzajúci sa na mieste, kde dnes stoji katedrála. Okrem reliéfov evokujúcich mestský a univerzitný život v 13. Storočí pochádzajú sochy z 19. storočia.

Pri severnej strane katedrály sa pôvodne nachádzala kanovnická kvadratúra (kláštor), do ktorého ústilo severné rameno priečnej lode, dodnes zachované s náhradnou gotickou ružicou (s priemerom 13 metrov) a s bohatou skulpturálnou výzdobou.

Obe veže hlavného priečelia, ktoré sa týčia do výšky 69 metrov sú prístupné pre návštevníkov a umožňujú tak prehliadku niektorých slávnych sôch a chrličov (v podobe démonov a chimér), horných partií katedrály a strechy.

V južnej veži sa nachádza slávny zvon Emanuel – 13 ton ťažký zvon s mimoriadne krásnym zvukom. Pôvodný gotický bol pretavený v 16. storočí. Podľa legendy bohaté parížske dámy vhadzovali do roztaveného bronzu strieborné a zlaté šperky, čo je vraj príčinou jeho vzácnej zvukovej čistoty. Do veže so zvonom vedie štyristodvadsaťdva schodov, ktoré sa postupne zvažujú. Zvon inštalovali v roku 1656 a v tom čase niesol meno Márie Terézie.

Na hlavnom priečelí sa nachádzajú tri portály:

      PORTÁL PANNY MÁRIE je portál so skupinou sôch predstavujúcimi rodokmeň Matky Božej, prorokmi veštiacimi slávny osud matky Ježiša Krista, smrť Panny a korunovanie (na tróne Kristus a Mária). V 19. storočí pribudli sochy svätého Štefana, Jána Krstiteľa a Divíša.

Dolná časť portálu je zaujímavá svojimi reliéfmi poľnohospodárskych prác, viažucimi sa k mesiacom kalendárneho roku a znameniam zverokruhu.

          PORTÁL POSLEDNÉHO SÚDU obsahuje sochárske výjavy s Kristom, Najvyšším sudcom, s Vážením duší, s Orodovaním Matky     Božej a svätého Jána za hriešnikov. Ďalej sú scény zo života zatratencov v pekle a vyvolených v raji.

Hlavný reštaurátor Viollete-de-Duc neskôr pripojil v 19. storočí postavy dvanástich apoštolov a medailóniky s podobenstvom o múdrych a naivných pannách s personifikáciou cností a nerestí. Archanjel Michael drží váhy a diabol sa márne snaží ovplyvniť výsledok váženia.

          PORTÁL SVÄTEJ ANNY má najstaršie zachovanú sochársku výzdobu z konca 12. storočia. Tróniaca Madona s dieťaťom ešte    sále pripomína skôr románsku neprístupnú Matku Božiu než gracióznu, milostivú a milujúcu Pannu Máriu, ako je možné porovnať aj s
dielami  z 13. storočia zvnútra aj zvonka katedrály. Je obklopená kľačiacimi postavami biskupa Maurice de Sully (vľavo) a kráľom     Ľudovítom VII. Mladým (vpravo), ktorí zasväcujú kostol Panne Márií. Ďalšou ikonografickou náplňou tohto portálu je život Matky Božej a jej rodičov, svätej Anny a svätého Joachima. Centrálny pilier nesie sochu svätého Marcela, parížskeho biskupa žijúceho v 5. storočí, tiež vo výrazne románskom štýle. Z 19. storočia pochádzajú skulptúry svätého Divíša a Štefana, Víťaziaca cirkev a Porazené synagógy.

   Interiér

Vo vnútri katedrály sa nachádza vzácny súbor stredovekých vitráži, predovšetkým severné a južné ružice (z 13. storočia) so scénami zo Starého zákona s monumentálnym Tróniacim Kristom. Sú to jedna z mála gotických okien v Európe, ktoré si zachovali pôvodnú vitráž.

Severné rozetové okno z farebného skla zobrazuje Pannu Máriu obklopenú postavami zo Starého zákona. Má priemer 21 metrov. Južné rozetové okno je na južnom konci priečnej lode. Sčasti obsahuje pôvodné farebné sklo z 13. storočia. Uprostred je Kristus obklopený pannami, svätými a dvanástimi apoštolmi.

V priečnej lodi môžeme vidieť slávnu sochu Panny Márie s dieťaťom. Stojí oproti juhovýchodnému pilieru v priečnej lodi. Socha pochádza zo 14. Storočia a bola sem premiestnená z kaplnky svätého Aignana. Dnes sa jej hovorí Notre-Dame de Paris (Panna Mária Parížska/Parížska Panna Mária).

Chór je vyzdobený sto štrnástimi kostolnými lavicami ktoré sú pozoruhodné najmä drevorezbou z 18. Storočia. Nechal ich zhotoviť Ľudovít XIV., ktorého socha stoji za hlavným oltárom. Zadnú časť vysokých operadiel zdobí nízky reliéf znázorňujúci výjavy zo života Panny Márie.

Spomenieme ešte iné významné súčasti interiéru a to nasledovné:

         Chórová priečka (lettner), je vysoká kamenná priečka, ktorá pochádza zo 14. storočia.

Oddeľovala miesto určené výhradne pre kňazov a poskytovala kanovníkom pri modlení samotu a kľud od hlučných zhromaždených. Časť sa zachovala a dodnes chráni prvé tri klenbové polia v severnej a južnej lodi.

     Pieta, ktorá sa nachádza za hlavným oltárom pochádza od Nicolasa Coustoua. Stoji na pozlátenom podstavci, ktorý vyzdobil François Girardon.

         V bývalej sakristii (z 19. storočia) sa nachádza klenotnica – Trésor.