Gotický sloh a gotická architektúra

Gotický umelecký sloh sa vykryštalizoval v stredoveku. Stredoveké umenie nebolo také jednoliate, ako si ho ľudia predstavovali neskôr, najmä v čase renesancie a baroka. V ranom období po sťahovaní národov toto umenie malo veľa rôznorodých lokálnych formácií a až potom postupne za sebou vytvorilo dva veľké celoeurópske umelecké slohy: románsky a gotický. Prívlastok „gotické“ vynašli humanisti talianskej renesancie. S pohŕdaním sa takto označovala barbarská kultúra (kultúra Gótov, ktorí vtrhli do Európy začiatkom stredoveku), ktorá sa na Západe rozvíjala medzi 12. a 16. storočím. Toto označenie sa uplatňovalo najprv len na architektúru, potom na všetky ostatné druhy umenia a nakoniec na všetku kultúru tohto obdobia. Gotické umenie sa dlho podceňovalo a práve preto ľudia neváhali ničiť jeho veľkolepé diela. Rehabilitovali ho až romantici 19. storočia.

Po prvý raz sa objavila gotika v polovici 12. storočia a pretrvávala až do polovice 16. storočia. Vznikla v Ile-de-France, v okolí Paríža, odkiaľ sa šírila ďalej a od polovice 13. storočia sa presadzovala ako jediný spoločný jazyk západnej Európy. Po celé gotické obdobie sa formy neustále vyvíjali, v každej oblasti mali svoj zvláštny, osobitý výraz a tak v slohovej jednote uplatňovali aj rôzny prístup.

V odborných a učebných textov sa stretávame s viacerými variantmi periodizácie gotiky. Podľa Mistríka možno gotiku rozčleniť do týchto etáp:

• raná gotika – vznik v Ile-de-France v strednom Francúzsku, okolo r. 1150-1200

• vrcholná gotika - cca 1300

• neskorá gotika - cca 1500

• zánik gotiky - okolo 1550

        Spoločenské podmienky vývoja gotického slohu a architektúry

Oproti románskemu obdobiu mala architektúra v období gotickom výhodnejšie podmienky. V celej dotvárajúcej spoločnosti sa uplatňovala snaha po jednotnom systéme a poriadku. Dôležitú úlohu pre rýchle rozšírenie gotiky mal vznik remeselných cechov, vhodné podmienky miest. Nová architektonická forma sa šírila v Európe predovšetkým prostredníctvom príslušníkov duchovných rádov (napr. prostredníctvom františkánov a dominikánov). Rozhodujúcou úlohou pre jej rýchlejšie rozšírenie však mala nielen  rozkvitajúca výroba, pevnejší spoločenský poriadok ale aj záujem ľudí o spravodlivú ľudskú spoločnosť. K rozvoju prispela aj väčšia vzdelanosť všetkých príslušníkov spoločnosti.

        Základné technické prvky a hlavné princípy gotickej architektúry

V architektúre je gotika spojením rôznych konštrukčných vymožeností románskeho obdobia. Vo vrcholnom období vývoja románskej architektúry sa stalo, že na mnohých stavbách sa objavovali rôzne tvarové a konštrukčné novoty, ktoré sa náhle mali stať typické pre gotiku.

Výnimočnú úlohu v gotike zohrali tri prvky: lomený oblúk, rebrová klenba a oporný oblúk. Prvé dva sa vyskytovali už v minulosti. Lomený oblúk sa bežne používal už od konca 11. storočia. Rozoznávame 3 typy lomeného oblúka, podľa toho, kde má umiestnené stredy úsekov kružníc, z ktorých je tvorený: rovnoramenný (stredy kružníc sú na pätkách oblúkov), prevýšený ( stredy kružníc sú mimo rozponu) a stlačený (stredy kružníc sú vo vnútri rozponu). Rebrová klenba sa využívala na preklenutie širokých lodí. Postupne sa vyvinuli viaceré typy gotických rebrových klenieb. Na posilnenie najviac namáhaných miest bol vynájdený dômyselný oporný systém, smerujúci kolmo k pilierom a siahajúci až po strechu bočných lodí.

Vďaka týmto technickým vynálezom stavby:

        1.   mohli mať tenšie steny a stratili svoju ťažkopádnosť,

        2.   mohli sa dvíhať vyššie a mať štíhlejšie proporcie,

        3.   vďaka vysokým pilierom a oblúkom, oddeľujúcim lode, rozšíril sa interiér a otvorili sa rozličné perspektívy,

        4.   vďaka možnosti budovať klenby na iných pôdorysoch ako štvoruholníkových interiéry sa spestrili a obohatili,

        5.   rebrá a oporné piliere prezrádzajúce konštrukciu stavby robili ju zrozumiteľnejšou pre oko. 

 Iným dôležitým princípom celej stredovekej architektúry, teda aj gotickej bolo presné uplatňovanie geometrie. Je dokázaným faktom. Stredovek bol totiž presvedčený že umenie podlieha všeobecným zákonom ktoré sú matematické, a preto bolo umenie chápané ako druh vedy.